reklama

9 mesiacov I/IX

mesiac I

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Este stale vstavam s hlavou plnou vycitiek.Voci sebe aj ostatnym ale uz citim ze chyba je vnutri. Chyba ktora sa stala niekde medzi mojim narodenim a dnesnym ranom.Nervozny,v depresii a nahnevany na nu aj na seba. Otazka "preco?" uz si vyrila svoj vlastny zavit na mozgovej kuore. Zvlastne, ze vzdy najdeme uplne logicku odpoved . Az tak logicku, ze potom nerozumieme ako sme dokazali vyvolat taketo dosledky. Nas obranny mechanizmus nas z toho vyzuva, zbavuje zodpovednosti, ved mi sme predsa uplne nevinny. Lenze chyba sa nestala prave v tej chvily ked jej dosledky vysli na povrch, chyba je v nas hlboko zakorenena uz od detstva. Par mesiacov pokym sa narodime sa vyvyjame do fyzickej podoby cloveka.Uz vtedy zaciname vnimat nase okolie oddelene len niekolkymi milimetrami v brusku mami. Chraneni, v bezpeci a pohodli. Vyvoj trvajuci v podstate 9 mesiacov.Po tomto obdoby sme pripraveni vidiet svetlo, avsak nas zivot sa zacal pocatim.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tak ako aj novy a lepsi zivot zacina prvym dnom , prvou sekundou splynutia tak aj prvy den prveho mesiaca je tym najpodstatnejsim. Uvedomenie si zivota ktory sa prave zacal. Jedinou vyhodou je, ze dokazeme porovnat minulost a eliminovat kroky, ktore nas uz predtym viedly inym smerom nez sme chceli.Pricina a duosledok. Jav, ktory by som nenazval inac nez javom je sprievodnym koncertom bytia a linie sa ako pavucina popri krivke po ktorej kracame. Pavucina nesmiernej dokonalosti v ktorej ale nevidime nic len chaos. Premietnute na bielej stene vynara nespocet moznosti, rozvetveni, ktore vsak vzdy budu sledovat krivku. A tak dochadzam k prvej moznosti obchadzky ci skratky z jedneho vrcholu na druhy. Ak vsak duojde k tejto udalosti, chyba jeden cyklus do harmonie bytia, ktory nemusime zvladnut najlepsie a vtedy dochadza prechod pavucinou az pod mysleny spodny okraj krivky a je tazke dostat sa spat na danu drahu. Skutocnostou vsak ostava ze po tej istej krivke prechadzame viacerymi aspektmi nasho bytia, ktore si momentalne netrufam identifikovat. Je iste ze vnutorny a vonkajsi zivot kracaju inymi cestami a to uz spuosobujeme len mi sami a nase ego. Nase vystupovanie, kommunikacia, vztahy, dokazovanie vonkajsiemu svetu nas samych je len vyplodom a obrannym reflexom naseho (skutocneho ja) vnutra. Preto si teraz predstavujem krivky dve. Jedna je nase vonkajsie bytie, vztahy z okolim, s ludmi (ich vonkajsimi aspektmi) a ich egom. Sami dokazujeme svetu aky sme a tym aj sebe aky by sme "mali" a chceli byt. V rozpore s nasim v nutornym svetom kde sa donekonecna budu bit pozitivne s negativnym. Ano ci nie, urobit takto alebo onak, byt ci nebyt. Boj schranky a duse. Takmer kazdy dokazuje svoju dokonalost a snazi sa skryt nedostatky , ktore su len a len nedostatkami v spolocnosti. Nase schranky sa prispuosobili vonkajsim svetom a preto vnutro krici a nesuhlasi. Jednoduchy pocit potreby vykricat sa v jednej chvili zadusi skrupina zahalena zavojom slusnosti, mravov a spolocenskeho vystupovania. A tak ublizujeme sami sebe a v konecnom duosledku svojim najblizsim. Tyrania, az by som povedal masochizmus. Tieto situacie sa neustale opakuju a tak je jasne ze nasa vnutorna, nami vytvorena krivka vychadza z harmonie krivky danej a puovodnej. Vyvolanie obranneho reflexu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mala nieco po dvadsiatke, v momentalom stadiu svojim okolim nazvana sebcom (avsak opat len potichu). Sebavedoma, nedobytna, neschopna lasky k inym ale zamilovana do seba a svojho ciela. Duosledok nejakej priciny tak ako vzdy tak aj teraz sa nachadzame v duosledku a vytvarame dalsiu pricinu. Chuodza po pavucine kde si stale vyberame teoreticky jednu alebo druhu moznost (kazda tretia je slepa a konci vzdy jednou z tych dvoch predoslych).Niekolko rokov bola sustavne pod vplyvom narkotik co bol duosledok bud uteku alebo nezodpovednosti. Mozno znasilnena ci oklamana vtedy este cista detska dusa. Uzavrela svoje "vnutorne ja" a ukryla pred vonkajsim svetom.Pred ludmi ,priatelmi , iba si ho chova sama pre seba a snazi utesit. Je to vnutorny boj ,ktory cim menej sa zvlada tym vacsi ochranny obal vytvara az muoze duojst k vysokemu stupni eliminacie vnutornych vplyvov na vonkajsie. A tak v tejto skrupine frekvencia rychlo stupa a v konecnom duosledku upadne na jednu liniu chaosu a uzatvara sa takmer uplne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Cas slabych vnutornych hlasov.

Sedis na brehu rieky, vlastne stojis na okraji svojich rozhodnuti a v momente hodenia udice je ciel jasny. Sediet a cakat. Aj ked v porovnani s realnym zivotom sediet a cakat nestaci , ciel je duolezity. Nemam na mysli nove auto , noveho partnera, ci vilu na Spanielskom pobrezi. Ciel ktory ma zmysel. Zmysel ktory dava odpoved. Odpoved na ktoru este nepozname otazku.

Kto sme, ci kto som? V uvedomeni samych seba bludime v hlave a odpoved sa nevinara. Kto sme? Kto som? clovek? bytost? Sme sami sebe neznami, nerozoznavame pravdu od vlastnych presvedceni.Taku jednoduchu podstatu nasho bytia. V pociatku vykreslime svoju krivku, ale ta sa nezhoduje s krivkou zivota, s designom ktory uz je dany. Nas "osud" je uz napisany niekde inde nez ho hladame.Nasa podstata je pre nas vlastne nepodstatna, ale existuje tak isto ako aj nas ciel ktory je dany. V poslednom case zistujem ze kazda myslienka ktora sa vynarala v podobe basne alebo dusevneho vyjadrenia bola vlastne myslienka pravdy ktora bola nepochopena samym mnou. Niekedy myslienky dopadaju na papier a konecne vykreslenie nam nedava zmysel. Rym bez pravdy.Bez zaciatku, deja a konca. Iba duosledok nepochopenia . A viem ze na vsetky otazky sme si uz milionkrat odpovedali iba sme nase odpovede, nasu pravdu o nas niekam odhodili, zahalili zavojom ludskosti a spolocnosti. Skryvame svoje prave "ja" pred ostatnymi a vlastne sami pred sebou. Jedna velka skrupina, ktora sa vidi byt krasna, ktora sa chce javit ako dokonala ale ukryva v sebe len zranitelnost. Strach! Dokazeme sa sami sebe pozriet do oci a povedat toto som ja? Dokazeme to bez pohliadnutia na nase topanky, uces, make up, oblecenie ktore nas ma pretvorit na dokonalych?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kto sme? A zavriem oci, a hladam odpoved.Nedokazem si odpovedat bez toho aby som si polozil dalsie a dalsie otazky. Preco to niesom ja kto tu stoji? Preco chcem byt niekym inym? Co vlastne skryvam? Coho sa bojim?

Vchadzam do svojho zivota aby som nasiel odpoved ,ktora je hlboko ukryta. Niekam , kde zacal moj strach, kde som zistil ze zivot nieje krasny a musim sa skryt. Mam strach aby ma nikto neobjavil a tak kracam po uliciach pod zavojom svojho ega.

Bol som este maly chlapec, vidim sa v naruci svojej mami.Citim ako bije jej srdce a moje bije s nim.Citim a pocujem ho celym sebou.Pozeram sa do jej laskavych oci a citim ako ma miluje. Chceli ma zobrat z jej narucia a ja som sa zacal bat. Nechcel som prec a citil som sa tak bezbranny .Bol som len jej a ona bola moja. Moj stit, moja zachrana.Ona bola ja. A teraz som sam.Ked sa po nas vratil moj otec mal som dva roky. Nikdy predtym som ho nevidel a preto som sa drzal mami este pevnejsie. Ja som jej a ona je moja. Nikdo nas nerozdeli. A o par tazkych rokov sa zase rozisli. Bol som zase len s nou ale ona odisla od neho. Nieco sa vo mne zastavilo a zacal som sa pytat sam seba. A ocakavat to iste. Bal som sa a skryl som sa pod zavoj noveho mna. Ale to bol len dosledok priciny. A tak som sa spytal preco to tak je a siel som spaet v case. Hlbsie nez som kedy mohol vidiet. Narodil som sa a v tedy som po prvy krat stratil svoj stit. Ukazal som sa svetu ale tam to predsa nezacalo. Silnym pocitom potreby najst sameho seba som vosiel hlbsie do seba a citil tu neuveritelnu rychlost, tu silu, a ten pokoj ktory som mal nez som sa narodil. Tak velmi som vedel ze to stale niesom ja ze som sa vytratil z reality a isiel dalej ,plaval, alebo sa vznasal az tam kde uz nic nebolo, len........A tam som bol ja. V celej mojej podstate, v sebe, presne tam kam som chcel duojst. A citil som ze to som ja, a videl som co som, a vedel som, uveril a roziaril sa . Som tym z coho som bol stvoreny. Viem kto som a viem kto su vsetci ostatny. Moja mysel je cista a ja som nasiel bod ktorym sa zacal moj "prvy mesiac".Moja prva sekunda zivota.

Vlastimil Vascq Vašák

Vlastimil Vascq Vašák

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Na ceste za poznaním a . Zoznam autorových rubrík:  cubemind slipNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu