Nádych ako v posledný deň
obklopená tmou a dymom z cigarety
spieva ale smutne pozerá na kvety
popadali na zem už sú dávno uvaedlé
ako ruky na umývadle
Dokonalosť v chybnom priestore
nedohľadno ako tesco superstore
posledný nádych ako v deň úniku
posledný výdych a v tom okamžiku
na mieste kde stálo už vlastne nič neostalo
slabý úsmev na už potrhanej tvári
nečaká na smrť aj tak už sme starý
požiť cukrovú drť jednu z tých posledných
A v daždi suchýh sĺz si spieva
tú pieseň čo priniesli oblaky dnes ráno
nad zmrzlinový stánok
Ten chlad ako box uvaedlých ruží
len trochu ma utuží a beží spaeť kam patrí
nad krajinu z pieskom ponad zmoklé vatry
A v ohni užíva si dokonalosť nie už necíti
starosť ako vydržať, keď uhasí ich spánkom chladu
a hodí spaeť cez ohradu na druhú stranu sveta kde
sa lieta a bez rizika
stretá posvaetných čo už dávno zabudli
že sveta vlastne nieje ,len hnije v nás
a usmieva sa ako hlúpo ale navlas rovnako
Trapas nad originál ale nevadí už
ľadovec do tmy hladí už vlastne len mlčí
a čaká kým slnko strhne masku čo ich všetkých
drží pod nulou.
Tak po prvom prásku uz neveríš na lásku
a pre istotu zavrieš oči ,
aby svetlo nespálilo tvoje sny
20. feb 2006 o 17:54
Páči sa: 0x
Prečítané: 428x
Včasne, po ráne
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)